Počlovečený pes
Môžeme ho obliekať, ako človeka, ale nesprávajme sa k nemu ako k človeku!
Najväčšia a najhoršia chyba, akú majitelia psov robia, je zaobchádzať so psom ako s ľudskou bytosťou. Ľudská rasa je taký dobrý, súcitný druh, že máme tendenciu dívať sa na našich psích spoločníkov ako na malých ľudí. Pritom skutočnosť je taká, že sú to psovité mäsožravce a majú veľmi odlišné chápanie sveta. V tomto je rozdiel medzi ľudským druhom a inými druhmi žijúcimi v svorkových spoločenstvách – v nich je potrebná určitá hierarchia, od vodcu až po posledného podriadeného. Každý má svoje miesto. Vodcovia sú silou svorky. Podriadení potrebujú, aby ich vodca viedol. Tento prvotný inštinkt zabezpečuje pre svorku bezpečnosť a šťastie.
Psy inštinktívne potrebujú pravidlá, ktoré musia dodržiavať a hranice, ktoré nesmú prekročiť. Keď psy žijú s ľuďmi, ľudia sú ich svorkou. Aby vzťah fungoval, ľudia sa musia stať pre psa vodcami svorky. Je chybou, ak ľudia v svorke poskytujú psovi iba lásku a ostatné faktory sú prehliadané. Nepretržitá láska a neha bez pravidiel a obmedzení je proti každej čiastočke psovho inštinktu, pretože nežná láska je ľudská črta, ale nie psia. Láska nerobí psov šťastnými, šťastní sú, keď uspokojíme ich inštinkty. Aby sme to dosiahli, musíme psovi zabezpečiť emocionálnu stabilitu - pes potrebuje vidieť, že máme usporiadanú svorku s pravidlami, ktoré treba dodržiavať. Prejavovať psovi náklonnosť je dôležité pre človeka a príjemné pre psa, treba to však robiť v správnom čase (pozn. t.e. vo chvíli, keď pes robí to, čo má – napr. leží a pokojne, podriadene čaká, až sa s ním budeme zaoberať).
Pes je živočích a nemá také rozumové schopnosti ako človek. Psy majú emócie, ale sú to jednoduché stvorenia vybavené inštinktami a ich emócie postrádajú zložité myšlienkové procesy. Cítia radosť, keď vedia, že ste potešení, sú smutné, keď niekto umrie. Ale neuvažujú, neplánujú nič vopred. Žijú pre to, čo sa práve odohráva.
Povedzme, že ste rozrušení kvôli čomusi, čo sa stalo vo vašom živote. Pes bude vidieť, že ste rozrušení, ale nebude vedieť prečo. Napríklad nebude si to zdôvodňovať tým, že sa vám práve rozpadol vzťah. Bude to cítiť ako nestabilnú energiu a bude vás vnímať ako slabých.
Na druhej strane, keď človek prejavuje náklonnosť psovi, ktorý je v hocijakom inom stave mysle, než v pokojnom a podriadenom (napr. agresivita, nutkavé správanie, plachosť, roztopašnosť, strach alebo nepokoj) a vtedy ho objímete, alebo potľapkáte po hlave a poviete, že je to dobré, upokojí to človeka, ale u psa to zintenzívni jeho momentálny stav mysle. Naznačujete tak psovi, že je to dobre, že sa tak cíti. Kým človek si myslí, že upokojuje psa, pes to vníma ako slabosť človeka, pretože mu neposkytujete silnú energiu, ktorá by ho podporila. Ak má váš pes traumatizujúcu skúsenosť a vy mu v tom momente poskytujete lásku v snahe utešiť ho, namiesto toho, aby ste ho nechali sa s tým vyrovnať a boli silným vodcom, ktorého samotná prítomnosť psa podporí, týmto spôsobíte, že pes zostane uväznený v tom stave mysle. Neskôr, keď sa pes znova dostane do tej istej situácie, znovu ho „utešíte“ a tým zhoršíte situáciu ešte viac. Sami tak vytvárate problém. Psy nevnímajú utešovanie a nehu tak ako my ľudia. Psy vždy hľadajú silnú, stabilnú bytosť, o ktorú by sa opreli.
Na druhej strane ak sa pes na vás neustále tlačí, vykladá na vás labku, strká do vás nosom, aby ste ho hladkali a stále cíti potrebu sa vás dotýkať, neznamená to, že pes vás má rád, ale prejavuje tak dominantné správanie. V psom svete priestor je rešpekt. Pes, ktorý neprestajne do vás drgá a tlačí sa na vás, vás nie len nerešpektuje, ale stavia sa nad vás v hierarchii.
Psy vycítia emočnú energiu, ktorú vyžarujú ich ľudia. Vedia, či ste rozrušení, nervózni, vydesení alebo pokojní. Dokážete úspešne komunikovať so svojím psom, ak budete namiesto vzrušených slov využívať tieto energie svojho tela. Napríklad, ak váš pes spraví niečo nesprávne a vy kričíte, alebo ho bijete, zmätie ho to. Vodca svorky takto neusmerňuje svojich podriadených. Ale ak pristúpite k svojmu psovi sebaistí a pokojní a skorigujete jeho neželané správanie v momente, keď sa odohráva, pevným dotykom na krku – tomuto porozumie, pretože tak napodobňujete spôsob, akým jeden pes v svorke koriguje druhého, pokojnou, sebaistou rečou tela. Ak chcete, aby váš pes niečo urobil, alebo niečo nerobil, musíte byť najprv sami presvedčení, že to tak bude. Buďte pokojní a sebaistí. Pes vycíti váš duševný stav. Pamätajte, pre úspešnú komunikáciu je potrebné, aby ste psa korigovali presne v momente, keď koná.
My ľudia sme úspešne domestikovali psa, ale nikdy nebudeme schopní zmeniť jeho zvieraciu podstatu a odstrániť jeho prirodzený inštinkt. Nemôžeme zmeniť psa tak, aby mal ľudské vlastnosti. Pravdaže, môžeme sa tváriť, že sme toho schopní, a uspokojiť tak svoje ľudské prianie. No takto práve vznikajú problémy správania. Myslíme si, že zaobchádzame so psom spôsobom, ktorý ho robí šťastným, no v skutočnosti robíme pravý opak. Tým, že zanedbávame prirodzené inštinktívne potreby svojich psov, robíme ich nešťastnými a zmätenými. Aby sme mohli šťastne spolunažívať s najlepším priateľom človeka, potrebujeme porozumieť našim psím priateľom a uspokojiť aj ich potreby, nie len tie svoje.
Psy nežijú v minulosti alebo v budúcnosti, ako ľudia. Žijú v tejto chvíli. Preto, že pes žije v prítomnosti, je omnoho ľahšie rehabilitovať psa, než človeka. Ak sa začnete správať ku svojmu psovi veľmi sebaistým spôsobom, budete k nemu prejavovať lásku v pravej chvíli a korigovať ho v správnych momentoch, môžete ho zmeniť na šťastného, mentálne vyrovnaného psa. Čím bude pes vyrovnanejší, tým bude pokojnejší a podriadenejší a tým viac nehy a lásky mu budete môcť dať. Je to situácia, v ktorej nikto neprehrá.
© Dog Breed Info Center
https://www.dogbreedinfo.com/articles/humandog.htm
Preklad a úprava: Z. Šántová