Prechádzka so psom – ako na to.

Správny spôsob, ako brať psa na prechádzku – prechádzka svorky.

Berte psa na prechádzku, nenechajte psa, aby bral na prechádzku vás. Ak dovolíte psovi, aby išiel pred vami, pokiaľ je na vôdzke, posilňujete v jeho mysli domnienku, že on je vaším vodcom. Vodca ide vpredu. Toto môže viesť k mnohým problémom správania, o ktorých sa potom hovorí ako o „charakterových črtách rasy“ alebo „osobnosti“ psa, pričom v skutočnosti pes sa snaží viesť a prebrať zodpovednosť za svojich ľudí. Pes, ktorý ide vpredu, neodvádza svoju mentálnu energiu. Také psy nie sú uvoľnené, nenasledujú, pretože majú veľkú zodpovednosť byť vodcom svorky. Toto mentálne trápenie sa v psovi môže hromadiť. Ak je pes hyperaktívny alebo stále v strehu, znamená to, že sa mu nedostáva správneho množstva a/alebo typu zamestnania.

Majte na pamäti, že nejde iba o samotný fakt, že pes ide za vami, ale aj o to, že vy, ako človek ste rozhodli, že pes vás má nasledovať. Ako často beriete psa na prechádzku? Nútite psa nasledovať vás, alebo vás nasleduje, lebo ho to teší alebo jednoducho preto, lebo je unavený? To, že pes dobre ide na vôdzke, neťahá a po väčšinu prechádzky kráča vedľa ľudí neznamená, že ľudia sú vodcami svorky. Je to skutočne o tom, kto robí rozhodnutia. Bol váš pes pokojný a v podriadenom stave mysle, keď ste ho zapli na vôdzku? Keď ste vychádzali z domu, kto vyšiel z dverí a/alebo z brány ako prvý? Vy alebo pes? Rozhoduje sa váš pes, že vás bude nasledovať, keď sa mu chce, ale niekedy sa ťahá do strany ňuchať alebo beží vpredu, keď sa mu zapáči? Alebo je to človek, kto vedome núti psa, aby ho nepretržite (na)sledoval? Ak my ľudia dovolíme psovi, aby rozhodoval, pretože vlastne ide na vôdzke „celkom dobre“, potom pes je ten, kto udáva smer a to mu umožňuje byť naším vodcom. Ak je to všetko o tom, kto robí rozhodnutia, môžem sa rozhodnúť, že nechám psa ísť vpredu? Nie, pretože inštinkt hovorí psovi, že vodca určuje trasu. Vaše rozhodnutie nechať psa ísť vpredu mu naznačí, že mu prenechávate vodcovstvo.

Prechádzka svorky je tiež najlepší spôsob ako zoznámiť dva cudzie psy, alebo primäť dva psy, ktoré sa nemajú rady, aby sa navzájom začali akceptovať. Akékoľvek nevhodné reakcie jedného psa proti druhému by sa mali okamžite korigovať.  Na konci vašej prechádzky sa budú psy cítiť ako členovia jednej svorky. Je dôležité, aby psy, ktoré sú na prechádzke, kráčali vedľa človeka, ktorý drží vôdzky alebo za ním. Hociktorý pes, ktorý by išiel pred človekom, by sám seba považoval za „alfu“ celej skupiny. Tým, že necháte psy ísť vedľa seba alebo vzadu, dávate im najavo, že človek je v hierarchii svorky vyššie ako oni. Pamätajte, jeden alfa pes dokáže spustiť nepokoje medzi ostatnými psami.

Každý pes, bez ohľadu na rasu, potrebuje, aby ho brali každý deň na prechádzku, jogging, zabehať si, bežať popri bicykli, korčuliach, nejaký druh pohybu. Brať psa na prechádzku je dôležitý rituál, ktorý pomáha udržať jeho mentálnu stabilitu. Pes je zviera, ktorého inštinktom je putovať. Svorka psov ráno vstane a ide na obchôdzku. Mať veľký dvor alebo vziať psa do ohradeného parku nestačí uspokojiť tento jeho inštinkt. Ako hovorí Cesar Millan v Dog Whisperer „Váš dvor je pre vášho psa ako veľké akvárium, v ktorom je uväznený. Ryby plávajú, vtáky lietajú a psy putujú. Psa by sme nemali chovať iba preto, aby uspokojil naše ľudské potreby. Je tiež naším záväzkom poskytnúť psom to, čo inštinktívne potrebujú.“

Aby bol pes mentálne stabilný, vy ako majiteľ ho musíte denne brať na prechádzku, aby sa uvoľnila jeho mentálna a fyzická energia. Nedostatok zamestnania, ktorý spôsobuje nahromadenie mentálnej energie, ktorú správna prechádzka uvoľňuje, a to, že psovi dovolíme byť vodcom svorky, spôsobuje veľa problémov v správaní psa. Napr. hyperaktivitu či neurotické a nutkavé správanie, ktoré sú príznakom mentálnej lability. Nestabilný pes nie je šťastný pes. Vzrušenie u psa nie je príznakom radosti či šťastia.

Psy, ktoré sa správajú veľmi vzrušene, keď ich ľudia prídu domov, vykazujú príznaky nedostatku cvičenia/pohybu a vedenia. Keď prídete domov po dlhšom čase, nehovorte na psa radostným, vzrušeným tónom niekoľko minút. Choďte najprv robiť niečo iné. Ak sa na psa pozeráme ako na človeka, názor, že toto vzrušenie u psa nie je prejavom radosti, nedáva zmysel. Musíme si ale uvedomiť, že pes je psovitý mäsožravec, nie je to človek.

Počula som mnohých ľudí, ako hovoria, že vodiť psa na prechádzke pri nohe je sebecké a zlé. Ľudia, ktorí takto rozmýšľajú, pripisujú psom ľudské vlastnosti a pocity. V skutočnosti omnoho krutejšie je pripisovať psovi ľudské vlastnosti a nevidieť v ňom psovitého živočícha, ktorým naozaj je. Vymaňte sa zo zajatia predsudkov a akceptujte fakt, že pes je zviera s potrebami odlišnými od ľudských.

Mnohí ľudia berú svojich psov denne na prechádzku, lenže pes ide pred nimi. Dosiahnuť, aby pes išiel správne na vôdzke nie je také ťažké, ako by sa mohlo zdať. Áno, aj váš pes. Na vôdzke môžete správne viesť aj viac ako jedného psa.

Keď ste pripravení ísť so psom na prechádzku, zavolajte psa k sebe. Nechoďte k nemu, aby ste ho zapli na vôdzku. Keď pes príde, prikážte mu aby si sadol a pokojne sedel, kým mu pripnete vôdzku alebo založíte obojok. Samonavíjacie vôdzky sa neodporúčajú, pretože obmedzujú možnosť kontroly pohybu psa. Spôsob, akým opustíte váš dom alebo pozemok, je tiež dôležitý. Váš pes musí ísť do dverí/brány až po vás. Ak pripnete psa na vôdzku a/alebo opustíte dom, pokiaľ je pes vzrušený a vedie vás, nastavíte tým psovi vzrušený, rozptýlený stav mysle na celú dobu prechádzky.

Priveďte psa pred vchodové dvere a otvorte ich. Prikážte psovi aby si sadol a pokojne sedel, nedovoľte mu vyštartovať do dverí. Pes musí vidieť, že ste to vy, kto určí, kedy sa odchádza.

Keď pes pokojne sedí, je čas ísť. Dbajte na to, aby ste odišli z domu pred psom, aj keby to malo byť iba o jeden krok.

Obojok by mal byť vysoko pod hrdlom, to vám umožní mať nad psom lepšiu kontrolu. Postroje nie sú vhodné na vodenie psa. Postroje boli vyvinuté na ťahanie. Ťahanie bremien, saní atď. Postroj obopína najsilnejší bod tela psa a spôsobuje, že psa je ťažké usmerňovať. Keď má pes obojok vysoko pod hrdlom, dá vám to lepšiu kontrolu pri menšej námahe. Vôdzka by nemala byť napnutá. Nedovoľte psovi ťahať vás a ani vy neťahajte neustále vôdzku. Uvoľnite sa.

Vôdzka by mala byť krátka a mala by voľne visieť. Ak pes začne ťahať, trhnite vôdzkou hore a nabok, tým psovi narušíte rovnováhu. Potom vôdzku zase uvoľnite. Ak pes začína byť veľmi rozrušený a vy ho nedokážete udržať vedľa seba alebo za sebou, zastavte a prikážte psovi si sadnúť. Počkajte, pokým pes nie je zase pokojný, potom sa opäť pohnite vpred. Nevolajte psa, jednoducho vykročte. Vodcovia nevolajú svorku, aby išla s nimi, svorka inštinktívne nasleduje. Pes sa musí naučiť vás nasledovať, zvyknúť si na to, naladiť sa na človeka, ktorý ho vedie. Nechváľte psa za to, že ide pokojne. To iba spôsobí jeho rozrušenie a pravdepodobne ho to vyvedie z jeho pokojného, podriadeného stavu mysle.

Pes nemá ňuchať zem a uľavovať si, kde sa mu páči. Má sa počas prechádzky sústrediť na svojho psovoda. Človek, ktorý psa vedie, rozhodne, kedy pes môže ňuchať alebo močiť a nie pes. Je v poriadku, ak psovi dovolíte obňuchávať zem a robiť si svoje veci, ale nech to robí len vtedy, keď vy rozhodnete, že je to OK. Pes musí vidieť, že to vy ho vediete a nie on vedie vás.

Ak idete okolo štekajúceho psa alebo iného zdroja rozptýlenia, nezastavujte sa. Ak rozptýlenie pritiahne pozornosť vášho psa, trhnite vôdzkou, aby ste pritiahli jeho pozornosť späť na chôdzu pri vašej nohe. Ak trhnutie nepomôže, môžete tiež použiť svoju nohu, nie aby ste kopli psa, len sa ho nohou dotknite tak, aby ste pritiahli jeho pozornosť späť na seba. Ak zistíte, že pes začal ťahať, zastavte a prikážte psovi sadnúť si. Korigujte každé vzrušené správanie trhnutím vôdzky, ak to nepomáha, korigujte psa  pevným zovretím kože na krku svojou rukou ako zubami. Robte to hneď, ako uvidíte, že oči psa sa upreli na zdroj rozptýlenia, alebo keď vidíte v očiach psa, že ide vrčať alebo štekať. Správne načasovanie je rozhodujúce. Korekcia musí prísť tesne pred tým, ako začne neželané správanie alebo presne v tom momente, ako začne. Ak premeškáte okamih (reč je o sekundách), pes vás už ani nemusí počuť, bude príliš zameraný na zdroj rozptýlenia. Sila vašej korekcie nech je primeraná ostrosti vášho psa.

Kráčajte dobrým tempom, plecia majte vysoko a vystreté. Psy vedia vycítiť napätie alebo nedostatok sebadôvery. Kráčajte hrdo, ako silný vodca. Pes bude na to reagovať, vycíti to.

Keď máte prestávku v chôdzi, pes si môže sadnúť či ľahnúť. Nie je to nevyhnutné. Potrebné však je, aby pes ostal pokojný.

© Dog Breed Info Center

https://www.dogbreedinfo.com/articles/dogwalk.htm

preklad a úprava: Z. Šántová